Existuje život aj po smrti ? - Klinická smrť

Ako som narazil na túto tému?

Keď som mal asi 14 rokov, bol som šiesty a teda posledný krát na liečení v LÚ v Čilistove, neďaleko Šamorína. Popri cvičení, chodení na rôzne procedúry a učení sa zhruba dvoch až štyroch hodín denne :D, sme stretávali najrôznejších pacientov, čo tiež zavítali do liečebného ústavu.
Mal som tam napríklad kamaráta, ktorý mal o 10 centimetrov kratšiu ľavú nohu od pravej a celý deň iba ležal na posteli, kde mu ťažké vrecko plné piesku zachytené o členok, predlžovalo kratšiu nohu pokým rástol.
Iný zasa nevedel hýbať dobre rukami. Ďalší celé dni žuval žuvačku, pretože pred dvoma rokmi spadol z vysokého mosta rovno na tvár a nešťastne si poranil sánku.
Skrátka, boli tam rôzni chlapci či dievčatá s rôznymi problémami. No najčastejšie, a to bol aj môj prípad, tam boli deti s poruchami chrbtice zvanej skolióza. Niektorí tomu hovorili krivé držanie chrbtice, ja som tomu vravel špirálovitý tvar chrbtice, kde účelom stavcov je navzájom sa predbehnúť :D.
Istého dňa tam prišiel veľmi podivný chlapec, Peter z Bratislavy, ktorý bol skutočne zvláštny. Čudákom myslím úplne normálneho človeka. To preto, že pre nás bol v tej dobe úplne normálny človek zasa absolútnym čudákom :D.
Dôležitých je ale asi 5 minút, ktorým som v tej dobe neprikladal veľkú váhu a dokonca sme sa mu popri nich ako chlapci vysmievali.
Keď nám opisoval prečo je tam, že mal autohaváriu a znej dokaličenú nohu, spomenul aj to, že popri týždennej kóme, do ktorej po nehode hneď upadol, mal veľmi podivný zážitok.
Opisoval nám totiž nejaké svetlo, ako dokonca vystúpil z tela a podobné neuveriteľné udalosti, nad ktorými sme sa prirodzene, ako inak, príjemne zabávali.
Na dlhý čas som na týchto päť minút zabudol. Neskôr asi o takých 7 rokov, som začul od kamaráta ďalší podivný príbeh. Jeho brat mal tak isto nehodu, pri ktorej prežil tiež zvláštny zážitok, ako svetlo, vystúpenie z tela apod.
Ihneď som si spomenul na Petra z liečebného ústavu a napadlo mi, že to nevyzerá na náhodu.
Po krátkom hľadaní som narazil na fakt, že podobné zážitky sú zaznamenávané tisíce rokov - začali tým Sokrates s Platónom. Oni zbierali takéto zážitky prevažne od ranených vojakov, ktorí boli vo vojnách. No neskoršie som narazil na ďalšie mená a ďalšie zážitky od ľudí z najrôznejších nešťastí.
Rozhodol som sa preto aspoň trochu nahliadnuť do tejto oblasti. Po prečítaní pár kníh, rôznych záznamov či článkov som zistil, že daný zážitok patrí medzi vrcholné prežitie duše, ktorému sa nijaký iný zážitok nemôže vyrovnať.
Tento zážitok bol pomenovaný doktorom R.A.Moodym ako "Zážitok na prahu smrti". Prvý bol doktor Moody, ktorý podobne ako ja, narazil na tento neobvyklý fenomén ľudskej duše úplne náhodou a tak isto sa rozhodol doň trošku nahliadnuť a vytvoriť akési ucelené záznamy.
Dr. Moody pozbieral obrovské množstvo výpovedí (cez tri tisíc) ľudí majúcich zážitok na prahu smrti a prišiel na fantastickú vec, že aj keď sa títo ľudia nevideli, nepoznali, napriek tomu vykazujú ich príbehy veľké množstvo takmer identických detailov.
Výskum neustále pokračuje a už vieme toho o tomto zážitku pomerne veľa. Minimálne vieme čo "umierajúci" prežíva po smrti a aj to, že život po smrti pravdepodobne pokračuje.


Preto som svoj článok nazval tak isto ako autor svoju knihu...

*************** Život po živote... *****************

Ľudia zaoberajúci sa prípadmi o posmrtnom živote boli svedkami obzvlášť podivných výpovedí ľudí, ktorí boli na "druhej strane", ale z nejakého dôvodu boli opäť poslaní naspäť. Aby sme potvrdili pravdivosť týchto výpovedí, musíme si uvedomiť istú vec. Sú tisíce výpovedí o zážitku na prahu smrti ľudí, ktorí boli smrteľne chorí, zranení alebo podobne fyzicky poškodení a čelili takmer istej smrti. Samým dôkazom o ich pravdovravnosti je fakt, že sa navzájom nevideli, nepoznali, nekomunikovali spolu a napriek tomu ich príbehy vykazujú veľké množstvo podobných faktov, ktoré by si na diaľku ťažko vymysleli a dúfali, že sa trafia do toho, čo vravia iní.

Tieto výpovede boli spísané a poukazujú na názor, že pravdepodobne došlo k posmrtnému životu i keď iba na malú chvíľu. Povieme si tu jeden príbeh, ktorý bude obsahovať všetky prvky výpovedí týchto ľudí. Je isté, že takmer žiadna výpoveď neobsahovala všetky tieto prvky určujúce a poukazujúce na "zážitok na prahu smrti" ani nebol príbeh, ktorí by žiaden takýto prvok neobsahoval.

Ešte raz opakujem, že toto veľké množstvo príbehov je vsunutých do jedného jediného, toho nášho, ktorý bude akýmsi reprezentantom všetkých tých ostatných.


Slová bez (---) je priamo príbeh,
--- --- toto označuje moje poznámky k príbehu, ktoré sú dôležité pre pochopenie...


Prosím, pohodlne si sadnite, začíname... :D

Uvediem jednu osobu, muža, no zážitky mali absolútne najrôznejší ľudia, z rôznych období či z rôznych častí planéty. Čím je medicína vyspelejšia, tým záchrana ľudského života býva reálnejšia a preto s postupom času máme stále viac a viac hlásení o zážitkoch na prahu smrti (telo je s dušou nejako zvláštne prepojené).
Neskutočným prvkom zážitku na prahu smrti je totálna zmena človeka, ktorý takýto zážitok mal. Vedecký výskum Kennetha Ringa dokonca potvrdil vznik liečivých schopností, telepatie či čiastočnej jasnovideckosti u ľudí, ktorí zažili zážitok na prahu smrti. Títo ľudia sa po zážitku vydávajú na totálnu cestu poznania duše a zmyslu života. Úplne všetci samovrahovia (bez výnimky), ktorí prežili svoj pokus o samovraždu a mali zážitok na prahu smrti sa stali úplne novými ľuďmi, vážiac si života a rozhodli sa pokračovať vo svojom vývoji na Zemi, kým skutočne nepríde na nich rada.
Niektorí si myslia, že skutočným dôvodom existencie zážitkov na prahu smrti je, aby dotyční ľudia predávali svoj zážitok, svoje skúsenosti, ďalším ľuďom.



Takže poďme už konečne na to, čo "umierajúci" zažíva...


Po ťažkej chorobe, nehode a pod. som pocítil veľkú bolesť v mieste, kde došlo ku zraneniu. Bolesť bola obrovská a ja som cítil, že naisto umieram. Odrazu ale všetka bolesť zmizla a ja som sa cez hlavu presunul mimo svojho tela.

---Niektorí ľudia nehovoria o hlave ako miestu výstupu z tela. Buď nehovoria vôbec o spôsobe výstupu, alebo vravia o celkom inom pocite.---

Díval som sa na svoje telo z diaľky asi 10tich metrov a nespoznával som sa. Bol som ako divák, ktorý sa kuká na predstavenie a nechápal som, čo sa to deje: "Mal som byť predsa mŕtvy, to nie je možné".

---Tu vzniká super ťažký pocit dotyčného uveriť tomu, čo sa deje a pochopiť, že nie je skutočne mŕtvy, teda že nezanikol absolútne. Takéto duše sa nesmierne divia tomu, čo sa to vôbec deje. Navyše hneď nespoznávajú samých seba. Zrejme kvôli trojrozmernému pohľadu (Počas života dotyčný vždy vidí iba dvojrozmerný obraz samého seba. Niekedy "umierajúci" hovoria, že mali značné problémy nájsť svoje telo, ktoré nebolo osamotené, ale ležalo trebárs medzi inými pacientmi). "Zomierajúci" nedokážu presne opísať svoje nové telo. Asi najpresnejšia definícia by bola, že je to divná energia, ktorá sa mení. Má rôzne farby a v skutočnosti je telo podobné tomu pozemskému, ibaže kožu tvoria akési farebné kanáliky, ktoré sa sem a tam prelínajú. Akoby ste mali po rukách a vôbec po celom tele potiahnuté priesvitné žiarivo blikajúce tenké kábliky. Hovoria o akomsi podobnom tele, ako máme teraz, no napriek tomu je vraj iné - nevedia to vysvetliť. Niektorí ľudia hovorili, že onedlho po smrti nabrali nejaké iné vedomosti, ktoré na Zemi nemali a boli inými bytosťami.---

Pozeral som na všetkých v tej miestnosti, na sestry, doktorov a vravel som im, kričal: "nechajte moje telo na pokoji, nepomáhajte mi, je mi tu dobre!"

---Pri uvoľnení vzniká pocit nesmierneho šťastia a pokoja, takého veľkého, že ľudia, ktorí toto zažili, nenachádzajú slová na opis pocitov. Naraz stratia všetky povinnosti, bolesti a sú dokonale zdraví vo svojej podstate. To znamená: slepý už vidí, bez nohy už má nohu a pod. Tento pocit prichádza tesne po udivujúcom pocite zo smrti. Najprv je teda nesmierne udivenie sa a potom ihneď za tým krásny pocit uvoľnenia. Dokonca je vraj zostrený zrak a sluch, naopak o ČUCHU A CHUTI nie sú žiadne záznamy. Teda akoby zrak a sluch extrémne zosilnel, a čuch či chuť neexistovali v tomto novom tele. Tak isto odpadajú všetky starosti, pocity povinnosti, stresy, výčitky svedomia a pod.---

Pozeral som si na nové telo, ale žiadne som nevidel. Ani ruky, ani nohy. Ale cítil som, že ich mám, že mám podobné telo, aké som mal predtým.

---Niektorí hovoria o bode, v ktorom sa nachádza ich myseľ, či o nejakom oblaku, hmle ako telu. Tu sa takmer najviac rozchádzajú ich výpovede. Nemusí to byť vskutku kvôli lži. Výpovede ľudí ovplyvňuje ich výchova, skúsenosti, viera, inteligencia, vidíme, že faktorov je veľa a preto treba brať ich výpovede s rezervou. Inak povedané - snažiť sa ich pochopiť.---

Kričal som, reval, no nikto ma nepočul. Doktori, sestry, všetci akoby boli hluchí. Chcel som sa ich dotknúť, ale moja ruka cez nich prešla. Vedel som sa pohybovať hociktorým smerom a nič, žiadna hmota, stôl, dvere mi neboli prekážkou. Keď som chcel byť na inom mieste, pomyslel som si a bol som tam...

---Títo ľudia nepočujú normálne ako my - ušami. Zvuk je narážanie molekúl vzduchu o bubienok pod určitou frekvenciou - "mŕtvy" počujú a vidia myšlienkami. Taktiež nie sú schopní nikoho kontaktovať zo živých. Živí ich nepočujú, nevidia a zomrelí sú "nehmotní" /iná forma energie?/---

Nepočul som normálne, čo si hovorili, ale vedel som predsa asi sekundu pred tým, čo chcú povedať, alebo načo myslia, aj keď to potom nepovedali. Mal som chvíľu strach a hneď nato nadišla chvíľa veľkého nepokoja, pretože som nevedel kam mám ísť, čo mám robiť, či sa len potulovať po Zemi. Vedel som ísť kamkoľvek na Zemi a to okamžite, aj pod zem, do Slnka, na Mars, kdekoľvek mi napadlo. Naskytol sa mi ale pocit veľkej opustenosti, samoty a beznádeje. V tej chvíli, až bol tento pocit veľmi silný, ma OKAMŽITE opustil, a ja som potom hneď padal cez nejaký úzky tunel do tmy, do hĺbky. Než som sa stihol spamätať, počul som hlučné až nepríjemné zvuky.

---Tu počujú a vidia ľudia rôzne zvuky či obrazy. Jeden nevidí tunel ale akési údolie, inej žene zasa hrala krásna hudba. Myslím, že to súvisí s ich osobnosťou, predstavivosťou a vôbec ako sa ich JA dovtedy vyformovalo---

Vedel som, že rozum, ktorý mám, je ten istý, ako som mal na Zemi. Blížil som sa k tomu svetlu, ktoré neuveriteľne silno žiarilo, no napriek tomu ma oči vôbec neboleli.

---Zrejme preto, že sa nejedná o fyzikálne videnie, aké poznáme my. Tu hovoria ľudia, čo boli na prahu smrti, o akomsi bielom svetle na konci tunela, ku ktorému padajú. Nemôžu sa vrátiť ani sa zachytiť, jednoducho idú k tomu svetlu...---

Z toho bieleho svetla sálalo aj krásne príjemné teplo a ja som vedel, že to nie je iba svetlo, ale nejaká bytosť, nadprirodzená, duchovná, bol to Ježiš.

---POZOR! Tu sa treba na chvíľu pozastaviť. Pretože je faktom, že neveriaci hovoria o bielej bytosti, a veriaci o Bohu, Ježišovi a podobne. No platí to ale aj naopak - niektorým tuho veriacim sa nezdalo, že by to bol Ježiš. Iní neveriaci zasa mali pocit akoby to niekto ako Ježiš bol). Táto bytosť, bez identifikácie pohlavia, sa javí ako nesmierne milujúca a dokonale INTELIGENTNÁ, ktorá vraj ovplýva aj zmyslom pre humor. Nech to už nazývame ako chceme, zrejme to tak má byť. Tak si to tá bytosť želá, aby ju ten dotyčný tak volal, aj keď sa možno vôbec nejedná o niekoho, koho tu na Zemi vyznávame ako boha. Možno by niekoho zaujímalo, že neexistuje prípad zážitku na prahu smrti, kde by boli opisovaní anjeli, diabli, satan, nebo a podobné termíny. No na strane druhej musím pripustiť, že niektoré iné opisy sa týmto termínom podobali - farby, krajiny, zvuky...---

Prišiel som ku tej bytosti a aj keď som ju nevidel ani nepočul, cítil som ju pri sebe. Bola nesmierne dobrá, krásna a milujúca. Milovala ma nadovšetko a ja ju tiež, aj keď neviem ani prečo. Cítil som jej dobrotu, jej láskavosť a úprimnosť. Rozprávali sme sa telepaticky, aj keď došlo iba ku pár myšlienkam.

---Tu daní ľudia opäť nedokážu vysvetliť a opísať danú bytosť. Hovoria, že by s ňou navždy ostali, pretože je to dokonalý priateľ, akého nikdy nestretneme, pokým ku tejto bytosti neprídeme. Niektorí ju „nevidia“ iní áno, opäť je to individuálne. Tu ale príde od bytosti ŤAŽKÁ otázka...---

---Táto bytosť pokladá „umierajúcemu“ super údernú otázku, akú ešte nikto nepočul, nepocítil. Údernú preto, že nesmierne silno zapôsobí na dotyčného.---

„POVEDZ MI, ČÍM BY SI SA MI CHCEL ZO SVOJHO ŽIVOTA POCHVÁLIŤ ???“, resp. čo takého si v živote vytvoril, zažil, urobil, že by si mi to chcel povedať či ukázať?

---Táto otázka je taká zvláštna, že dotyčného ihneď privedie do rozpakov a hanby. No dotyčný napriek tomu necíti pohŕdanie bytosťou alebo hnev, ale práve naopak - veľké POROZUMENIE.---

Vedel som, že sa mi táto bytosť nechce "vzdialiť" alebo mnou pohŕdať, či ma obviniť a trestať. VEĽMI DOBRE VEDELA čo som prežil, ale chcela, aby som nad tým sám uvažoval a uvedomil si svoje chyby.

---Táto bytosť donúti mŕtveho zamyslieť sa samým nad sebou a rozhodnúť, čo urobil počas svojho života dobre a čo zle---

Ako sa ma to tá bytosť opýtala, a i keď som nestihol odpovedať, ihneď som padal tunelom, ale iba krátku dobu a ocitol som sa akoby v divadle, kde som sa díval na svoj život. Predstavenie začalo detstvom od 6-7 rokov (v drvivej väčšine zážitkov), prebiehalo až po osudnú udalosť mojej "smrti" a boli ukazované len dôležité časti a to tak rýchlo, že to mohlo trvať iba chvíľku, aj keď som prežil veľmi veľa udalostí zo života. Všetko bolo také reálne, akoby som to znova prežil a všetko som si po návrate pamätal.

---Bytosť je pri tomto "divadle" PRÍTOMNÁ u dotyčného a vysvetľuje mu, kde urobil chybu a kde zasa konal dobro. Dotyčný nie je nikdy potrestaný touto bytosťou, pretože samo divadlo je mu veľkou školou a ihneď je ponaučený o svojich chybách. "Umierajúci" cíti všetko to čo cítil keď žil a dokonca aj to čo druhý, ktorých potešil, alebo ktorým aj ublížil.---

Pýtal som sa bytosti: „Ako inak by sa to dalo riešiť?“ a ona mi vysvetlila akým spôsobom by sa daná udalosť zo života mohla vyriešiť. Aj keď mi pri niektorých vysvetleniach chvíľu trvalo, pokým som danú situáciu pochopil, začal som svoje zážitky zo života chápať z úplne inej úrovne. Rozhodne som si uvedomil, že mnohé zlé situácie neboli kvôli mojej túžbe po zlu, ale pre nepochopenie skrytej podstaty toho čo som prežíval.

---Opäť sa vráti k bytosti, pretože počas "divadla" ju nevidel a ona sa ho pýta:---

„SI PRIPRAVENÝ ÍSŤ ĎALEJ? CHCEŠ UMRIEŤ? ALEBO SA CHCEŠ VRÁTIŤ??? “

Okamžite som si spomenul na svoju ženu a deti, o ktoré sa musím postarať a ktoré nesmierne milujem. Pri tejto bytosti som chcel navždy ostať a tiež v tomto svete, ktoré mi robilo takú radosť a v ktorom som sa cítil dokonale príjemne. Ale myslel som aj na svoju rodinu.

---Tu opäť zrejme bytosť pozná odpoveď, ale otázkou nabáda dotyčného o premýšľaní nad realitou a čiastočne ho vyťahuje z krásneho a vznešeného pocitu z neskutočnej reálnej prítomnosti..---

„Chcem sa vrátiť, prosím!“ Cítil som, že bytosť mi vraví, aby som neprosil a že mi vyhovie, ale že nabudúce musím už „zo Zeme odísť a to natrvalo.“

---Tu je opäť podivuhodný ojedinelý prípad ženy, pri ktorom dvakrát bytosť vravela, že daná žena sa už naisto nabudúce na Zem nevráti a napriek tomu ju po úpornom prosení „mŕtvej“ ženy opäť vrátila po tretíkrát na Zem kvôli postaraniu sa o deti. Zdá sa, že táto bytosť zomierajúcich naozaj miluje. Navyše sa zážitky na prahu smrti u niektorých jedincoch môžu opakovať. Takýchto prípadov „opakovaných zážitkov“je viacej.---

---Pri momente kedy nastáva na začiatku strach z neznámeho sa "umierajúcemu" objavujú zosnulí, ktorých mŕtvy poznal, či bol im rodinou a napomáhajú mu k ďalšej ceste, či k ceste už k tunelu. Ku tomuto stretnutiu dochádza ako tesne po pocite nesmierneho zatratenia, či veľkého pocitu samoty, po ktorom prichádza už spomínaný pád tunelom, alebo aj niekedy neskôr počas zážitku. Teda duchovia - známi, niekedy aj úplne neznáme duše, prichádzajú a vysvetľujú umierajúcemu situáciu - vedú ho. Potom prichádza pád tunelom.---

Naspäť som už nešiel tunelom, ale "omdlel som" a neskôr sa prebral vo svojom tele. Keď som o tom rozprával iným, neverili mi. Mysleli si, že som blázon, alebo že mi už z týchto všetkých záhad, čo kolujú po svete, načisto šibe. Preto som o tom už potom málokomu povedal.

---Táto udalosť „umierajúcich“ veľmi zmení a bytosť ich naučí, že musia na zemi hlavne milovať a naberať poznanie. Nič iné si so sebou ďalej nevezmú. Neuverenie zážitku je iste kvôli dnešnej spoločnosti, ktorá je preplnená egoizmom a pýchou. Ale hlavným dôvodom je podľa mňa všednosť. Všednosť každodenného života. Človek si natoľko navykol na samozrejmý život, že podobné historky nechce zhltnúť a prijať za vôbec možné, aj keď si možno myslí, že by mohol „umierajúci „ hovoriť pravdu. Proste akosi podvedome nemôže túto pravdu prijať a odsúdi „zomierajúceho“ na blázna, pretože sa mu zážitky, ktoré si nemôže overiť, zdajú byť skôr mimo reality.---

Po zážitku sa môj život od základu zmenil. Odrazu som chápal, že tu mám nejakú prácu, niečo sa naučiť, urobiť, niečo splniť. Nebojím sa smrti, no vážim si života a teším sa až sa s Bielou bytosťou opäť stretnem.

––koniec príbehu––


Prvým človekom, ktorý dal do povedomia modernej spoločnosti tieto príbehy bol mladý doktor R.A.Moody. Doktor Moody bol ostro napadnutý zo všetkých strán. Ako zo sveta vedy, tak aj cirkvi. Jeho výskum bol označený za nevedecký (podľa vedcov) alebo za falošné nádeje pre ľudí, ktorí uvažujú o smrti (podľa cirkvi).
Napriek všetkým prekážkam sa doktor Moody rozhodol ukázať širokej verejnosti čo zistil o zážitkoch na prahu smrti.

Možno skonštatovať, že smrť je vyslobodením duše. NEZABÚDAJTE však, že máme na tomto svete niečo vykonať, niečo urobiť a až potom budeme musieť ísť ďalej.
Ešte niekoľko otázok ľudí, ktorí ich kládli bielej bytosti:

"Budem žiť ďalší život???"
"""Pravdepodobne áno."""

"Dokedy?"
"""Dokým to bude potrebné, pokým sa nenaučíš milovať a nenaberieš potrebné vedomosti."""

"Teraz nemilujem?"
"""Miluješ, ale nie tak ako by bolo pre teba potrebné."""

"Som teda pre teba zlá? Takýto ľudia sú zlí?"
"""Neexistujú zlí ľudia, iba nevedomí. „Zlí“ ako vravíš a ako myslíš človek bude žiť viacej životov, aby sa naučil milovať a aby pochopil čo pochopiť má."""

„Čo treba pochopiť?“
„““Že treba milovať iných ľudí, aj všetko živé a neustále sa vzdelávať.“““

"Musím sa vrátiť na Zem? Chcem ostať tu s tebou!"
"""Tvoja cesta sa na Zemi ešte neskončila, musíš sa vrátiť na Zem. Ale po smrti ma opäť uvidíš"""

Iná osoba...

"Ty miluješ aj zlých ľudí?"
"""Milujem všetkých ľudí, pretože aj ten zlý sa ešte musí na Zemi a podobných svetov učiť a raz bude aj on dobrým."""

Existuje množstvo otázok a odpovedí, zhruba asi 30 – 40 percent sa nedali zapísať, pretože ich umierajúci nevedel vysvetliť.

Znamená toto snáď, že budeme žiť viacej životov? Myslím si, že som vám priniesol viacej otázok ako odpovedí :D

Nepopierateľným faktom je aj skutočnosť, že tieto skutočné zážitky na prahu smrti bývajú často zneužívané rôznymi sektami alebo aj náboženstvami a plnia akýsi „dôveryhodný zdroj“ pravdivosti ideológie týchto spoločenstiev. Osobne som sa stretol so zopár výpoveďami najviac na kresťanských stránkach, kde príbehy opisovali najhlavnejšie znaky zážitkov na prahu smrti a celá výpoveď bola nesená v duchu Boha a Ježišovho učenia – kresťanstva. V týchto zážitkoch sú opisované vystúpenia z tela a vôbec všetky hlavné znaky zážitkov, ibaže sú skombinované s kresťanským učením. Vystupujú tu Boh, Ježiš, anjeli, raj či dokonca peklo alebo satan.

Mohol by som k tomuto problému dodať iba malú poznámku, pri ktorej veľmi rýchlo pochopíme o čo sa jedná. Dr. Moody napísal svoje knihy v 80tich rokoch, kde práve toto obdobie znamenalo uvedenie tejto záhady, zážitkov na prahu smrti, do povedomia verejnosti. Avšak...práve v tomto období sa začínajú objavovať zážitky tie fiktívne (kde vystupujú nadprirodzené bytosti - napr. satan...) ako protiváha proti skutočným zážitkom na prahu smrti.
Zážitky kde vystupujú anjeli, čerti a pod. sa začali objavovať práve v 80tich rokoch 20tého storočia. PRIČOM SKUTOČNÉ zážitky na prahu smrti sú zaznamenávané tisíce rokov – z celého sveta (aj napríklad z moslimských krajín). Tento fakt veľmi jasne potvrdzuje nepravdivosť „náboženských výpovedí“ zážitkov na prahu smrti a mňa nesmierne mrzí, že sa nájdu ľudia, ktorí na obhajobu svojho presvedčenia, svojej viery, sú ochotní DOKONCA aj klamať a zneužívať fakty zážitkov skutočných.

Záver:
Niekto by namietal, že zážitok na prahu smrti je poslednou cestou ku smrti už skutočnej a že tieto zážitky ako aj vystúpenie z tela sú iba akýmisi halucináciami.
V skutočnosti neexistuje priamy dôkaz, ktorý by potvrdzoval reálnosť všetkých udalostí počas zážitku na prahu smrti.

Až na pár výnimiek...

Za prvé:
Veľké množstvo osôb, majúcich zážitok na prahu smrti, hovorili isté informácie, o ktorých nemohli nijako vedieť. Napríklad čo sa rozprávali čakajúci príbuzní v čakárni počas operácie. Aké prístroje doktori používali pri operovaní, čo si medzi sebou hovorili – aj odborné termíny. Alebo čo mal niekto na sebe, pričom nemohli nijako zistiť aké šaty si príbuzní obliekli pred cestou do nemocnice.

Takýchto prípadov je veľmi veľa a priamo potvrdzujú vystúpenie z tela.

Za druhé:
Je to už spomínaná rapídna zmena spôsobu myslenia, akým sa daný človek pozerá na svet. Jeho duchovná cesta sa po prežití zážitku diametrálne odlišuje od tej pôvodnej. „Zomrelí“ sa snažia milovať všetkých naokolo, pomeriť sa s nepriateľmi pokiaľ je to možné a pomáhať každému komu môžu. Táto rapídna zmena duchovného života je tak isto dobrým dôkazom reálnosti zážitku, pretože je ťažké uveriť, že by niekto mal povedzme halucinácie, či nejaké snové vnímanie a potom sa rozhodol absolútne inak žiť ako pred tým. Takáto možnosť je skrátka vylúčená.

Za tretie
Za zmienku stoja aj vplyvy halucinogénnych liekov či podobné prípady, kde došlo ku IBA predstavovaniu si – otras mozgu, drogy, alkohol apod. Sú zaznamenané aj takéto zážitky. No v týchto sú obrazy, predstavy, spomienky na zážitok veľmi hmlisté a práveže v takýchto vystupujú nadprirodzené bytosti - ako napríklad, diabol, anjeli apod. V podobných výpovediach sa často objavujú presné termíny, opisy. Inak povedané, spomienky sú veľmi nejasné, ale ich opisy zasa omnoho jasnejšie. Taktiež sa opisy takýchto zážitkov nesmierne odlišujú od tých skutočných, čo sa týka priebehu deja.
V skutočných prípadoch zážitkov na prahu smrti je tomu ale úplne inak. „Zomrelý“ nevie presne vyjadriť čo zažil, pretože nenachádza slová na opis. No zároveň nemá takmer nič nejasné, hmlisté. Všetko mu je úplne jasné, iba nevie nájsť tie pravé slová na opis takej nádhery akej bol svedkom.